Druhy dreva a ich využitie
Aktualizované 13.08.2026 · Autor: Marián Krilek, CTO a spoluzakladateľ Môj Altánok · Právny stav overený 12.08.2026
Druhy dreva sa delia na listnaté, ihličnaté a exotické. O ich využití rozhoduje hustota, tvrdosť, prirodzená trvanlivosť a rozmerová stabilita. Ihličnany ako smrek a borovica sú ľahšie a stabilnejšie, preto sa používajú na záhradné stavby. Hustejšie listnáče typu dub, agát či jaseň smerujú na nábytok, podlahy a namáhané prvky.
Podcast (20 minút): dvaja moderátori rozoberajú, prečo na záhradnú stavbu nepatrí najtvrdšie drevo a čím severský smrek poráža dub aj buk. Vygenerované AI z obsahu článku — presné znenia a zdroje nájdete v texte nižšie.
Drevo je najstarší stavebný materiál, ktorý ľudstvo používa dodnes — a to napriek tomu, že vedľa neho vyrástla oceľ, betón aj kompozity. Dôvod je jednoduchý: každá drevina má inú kombináciu vlastností, takže si viete vybrať presne tú, ktorá sedí na daný účel. Tento článok je prehľadom druhov dreva, ich vlastností a využitia. Ak riešite konkrétne zadanie „akú drevinu na altánok alebo domček“, pozrite si náš samostatný text aké drevo na altánok a záhradnú stavbu — tu ideme o úroveň všeobecnejšie.
Ako sa druhy dreva delia?
Základné delenie drevín vychádza z botaniky a v praxi sa prekrýva s tým, ako sa drevo správa pri opracovaní:
- Ihličnaté dreviny (smrek, borovica, jedľa, smrekovec) — jednoduchšia stavba dreva, spravidla nižšia hustota, obsahujú živicu, dobre sa režú a spájajú. Drvivá väčšina konštrukčného reziva na záhradné stavby pochádza práve odtiaľto.
- Listnaté dreviny (dub, buk, agát, jaseň, javor, čerešňa, orech) — zložitejšia stavba s cievami, širšie rozpätie hustoty a tvrdosti, výraznejšia kresba. Domáca doména: nábytok, podlahy, dyhy, násady, rezbárstvo.
- Exotické dreviny (teak, bangkirai, ipé a ďalšie) — dovážané druhy s vysokou hustotou a prirodzenou odolnosťou proti vlhkosti; v strednej Európe skôr výnimka pre terasy a záhradný nábytok.
Rozdiel medzi „mäkkým“ a „tvrdým“ drevom pritom nie je totožný s delením na ihličnaté a listnaté. Sú ľahké listnáče (lipa, topoľ, jelša) aj relatívne tvrdé ihličnany (smrekovec). Preto sa v praxi pozerá na merateľné vlastnosti, nie na botanickú skupinu.
Aké vlastnosti dreva rozhodujú o využití?
Pri výbere dreviny sledujte päť parametrov. Sú to tie isté, ktoré sledujeme aj my pri nákupe reziva na výrobu.
Čo znamená hustota dreva?
Hustota sa udáva v kilogramoch na kubický meter (kg/m³) a je daná podielom bunkových stien v objeme dreva a obsahom vody v ňom. Bežne používané rozdelenie rozlišuje ľahké drevo (približne 300 – 450 kg/m³), stredne ťažké (450 – 650 kg/m³) a ťažké drevo (650 – 800 kg/m³) (podľa prehľadu vlastností drevín v encyklopedickom hesle Drevo, ktoré vychádza z odbornej literatúry Niemz 1993 a Rijsdijk – Laming 1994; overené 27.07.2026). Vyššia hustota spravidla znamená vyššiu tvrdosť a pevnosť — ale aj vyššiu hmotnosť a horšiu opracovateľnosť.
Prečo je dôležitá tvrdosť dreva?
Tvrdosť vyjadruje odolnosť povrchu proti vtlačeniu a oderu. Je to vlastnosť, ktorá rozhoduje pri podlahách, schodoch, pracovných doskách a záhradnom nábytku, na ktorý sa denne sadá. Pri konštrukcii altánku alebo domčeka je naopak druhoradá — tam vyhráva rozmerová stabilita.
Čo je prirodzená trvanlivosť dreva?
Prirodzená trvanlivosť dreva je jeho odolnosť proti hubám a drevokaznému hmyzu bez chemickej ochrany. Vyjadruje sa triedou odolnosti podľa normy DIN EN 350-2 na stupnici od 1 (veľmi odolné) po 5 (neodolné) — konkrétne hodnoty nájdete v tabuľke nižšie. Jadrové drevo je vždy odolnejšie než beľ, teda svetlejšia vonkajšia časť kmeňa. Smrek má triedu 4 a borovica 3 – 4, takže exteriérové stavby z ihličnanov sa vždy chránia náterom — o samotnú prirodzenú trvanlivosť sa pri nich životnosť stavby oprieť nedá.
Prečo drevo pracuje a praská?
Drevo pracuje: pri zmene vlhkosti sa zmršťuje a napúča, a to nerovnomerne v radiálnom a tangenciálnom smere. Čím vyššia a nerovnomernejšia vlhkosť, tým väčšie riziko prasklín a krútenia. Preto je vysušenie reziva rovnako dôležité ako výber dreviny — a preto v našej výrobe drevo pred spracovaním schne prirodzene tri roky a následne sa dosúša v sušičkách na finálnu vlhkosť maximálne 14 – 16 %.
Ako ovplyvňuje kresba a opracovateľnosť výber?
Kresba dreva rozhoduje o vzhľade — najmä pri interiéri a nábytku — a opracovateľnosť (rezanie, hobľovanie, frézovanie, lepenie, prijímanie náteru) rozhoduje o tom, koľko práce stavba či výrobok reálne dá. Mäkšie a rovnomernejšie dreviny sa spracúvajú rýchlejšie, tvrdé listnáče vyžadujú ostrejšie nástroje a viac času.
Ktoré drevo je tmavé a ktoré svetlé?
Orientačne platí, že tvrdšie dreviny bývajú tmavšie — farba totiž súvisí s látkami uloženými v jadrovom dreve. K prirodzene tmavým patrí orech, dub, čerešňa alebo smrekovec; k najsvetlejším javor, breza, lipa, jedľa a smrek. Farba sa navyše mení časom: orech a čerešňa pôsobením svetla tmavnú, kým nechránený smrek na vonkajšom vzduchu šedne. Práve preto sa exteriérové stavby natierajú pigmentovaným náterom — pigment zároveň chráni drevo pred UV žiarením. Odtieň si viete vybrať z farebnej škály.
Najčastejšia chyba, ktorú vidíme, nie je zle zvolená drevina — je to nedosušené drevo. Rezivo, ktoré si na stavbe „dosychá“ samo, sa krúti a otvára škáry v perodrážke. Preto drevo sušíme tri roky prirodzene a až potom v sušičkách na 14 – 16 % vlhkosti. Zdroj údaja: Výroba a realizácia.
Ktoré drevo je najtvrdšie?
Z drevín bežne dostupných na Slovensku má najvyššiu hustotu agát — približne 730 kg/m³, nasledujú buk a jaseň (po 690 kg/m³) a dub (670 kg/m³). Naopak najmäkšie sú lipa, topoľ, vŕba a jelša. Domáce dreviny však na svetové maximá nedosahujú ani zďaleka: tropické drevo azobé má približne 1 060 kg/m³, teda viac než dvojnásobok smreka.
Tvrdosť sa laboratórne meria vtlačovaním normovaného oceľového telieska do dreva (Jankova skúška). V praxi sa však oveľa častejšie porovnáva hustota, ktorá s tvrdosťou úzko súvisí a je bežne dostupná. Spolu s ňou má zmysel sledovať triedu odolnosti podľa DIN EN 350-2, kde 1 znamená veľmi odolné a 5 neodolné drevo:
| Drevina | Hustota | Trieda odolnosti | Kde dáva zmysel |
|---|---|---|---|
| Smrek | 470 kg/m³ | 4 | konštrukcie záhradných stavieb, obklady |
| Borovica | 520 kg/m³ | 3 – 4 | stavby vystavené počasiu, nábytok |
| Smrekovec | 590 kg/m³ | 3 – 4 | terasy, fasádne obklady, okná |
| Breza | 650 kg/m³ | 5 | dyhy, preglejky, interiérový nábytok |
| Dub | 670 kg/m³ | 2 | podlahy, schody, masívny nábytok, exteriér |
| Buk | 690 kg/m³ | 5 | ohýbaný nábytok, podlahy — len do interiéru |
| Jaseň | 690 kg/m³ | 5 | násady, športové náradie, nábytok |
| Agát | 730 kg/m³ | 1 – 2 | ploty, koly, prvky v kontakte so zemou |
| Azobé (tropické) | 1 060 kg/m³ | 1 | porovnanie — trópy hrajú v inej lige |
Hustota a trieda odolnosti DIN EN 350-2 podľa prehľadu vlastností drevín v encyklopedickom hesle Drevo (spracované podľa Niemz 1993 a Rijsdijk – Laming 1994), overené 27.07.2026. Hodnoty sú orientačné — hustota kolíše podľa pôvodu, veku a vlhkosti dreva.
Všimnite si dvojicu buk a agát: majú porovnateľnú hustotu, ale úplne inú odolnosť (5 verzus 1 – 2). Vysoká hustota teda sama o sebe nezaručuje, že drevo obstojí vonku — to je práve dôvod, prečo sa bukový nábytok do záhrady nehodí, kým agátové koly áno.
Pre záhradnú stavbu z toho plynie niečo, čo pôsobí protiintuitívne: najtvrdšie drevo nie je najlepšie drevo. Dubový altánok by bol ťažký, drahý, horšie by sa spracovával a hlavne by výrazne viac pracoval. Ľahšie a stabilnejšie ihličnany sú pre tento typ konštrukcie správnou voľbou — pokiaľ sú dobre vysušené a chránené náterom.
👓Tip na ďalšie čítanie: Chystáte sa stavať altánok svojpomocne? Potom si nenechajte ujsť náš článok 5 najčastejších chýb pri stavbe altánku a ako sa im vyhnúť.
Ako spoznáte druh dreva?
Druh dreva spoznáte podľa štyroch znakov: kresby na priečnom, radiálnom a tangenciálnom reze, štruktúry letokruhov, prítomnosti ciev a stržňových lúčov a doplnkových znakov, ako sú farba, lesk, vôňa a hmotnosť. Určovanie dreviny je remeselná zručnosť, ale základ zvládnete aj bez laboratória — postupujte podľa štyroch krokov.
- 1Pozrite sa na rezPriečny rez (kolmo na os kmeňa) ukáže letokruhy ako sústredné kružnice. Radiálny rez vedie rovnobežne s osou cez stred, tangenciálny rovnobežne mimo stredu. Každý rez ukazuje inú kresbu.
- 2Prečítajte letokruhyLetokruh je hrúbkový prírastok za jedno vegetačné obdobie: svetlejšie jarné drevo a tmavšie letné drevo. Podľa ich štruktúry rozlíšite ihličnatú drevinu od listnatej.
- 3Hľadajte cievy a stržňové lúčeCievy sa nachádzajú len v dreve listnatých drevín. Stržňové lúče vyzerajú ako pásiky kolmé na letokruhy — pri javore, breze či lipe ich uvidíte hlavne na radiálnom reze, pri ihličnanoch, vŕbe a topoli voľným okom vôbec.
- 4Overte doplnkové znakyFarba, lesk, vôňa a hmotnosť v ruke. Ihličnany voňajú živicou, jedľa kyslasto, jadrové dreviny (dub, agát, orech) horkasto. Živicové kanáliky nájdete iba u ihličnanov.
Listnaté dreviny — charakteristika a využitie
Agátové drevo — vlastnosti a použitie
Mimoriadne tvrdé a húževnaté drevo so žltozelenkastým jadrom, ktoré časom tmavne. Vyniká odolnosťou vo vlhkom prostredí, preto sa z neho robia ploty, koly, záhradný nábytok a detské ihriská. Je náročný na opracovanie a tupí nástroje.
Breza
Svetlé, jemné a rovnomerné drevo strednej hustoty s hodvábnym leskom. Dobre sa ohýba a lúpe, preto smeruje na preglejky, dyhy, nábytok a drobné výrobky. V exteriéri bez ochrany rýchlo trpí.
Bukové drevo — vlastnosti a použitie
Tvrdé, hutné a rovnomerné drevo s výbornou ohýbateľnosťou po naparení — odtiaľ klasické ohýbané stoličky. Používa sa na nábytok, podlahy, schody, kuchynské dosky a hračky. V exteriéri je nevhodný, lebo veľmi pracuje a rýchlo hnije.
Čerešňové drevo — vlastnosti a využitie
Cenené nábytkárske drevo s teplým červenohnedým tónom, ktorý vekom a svetlom tmavne. Stredne tvrdé, dobre sa opracúva a leští. Typicky sa uplatní na kvalitný nábytok, dyhy, obklady a hudobné nástroje.
Dubové drevo — vlastnosti a použitie
Klasika medzi tvrdými drevinami. Vysoká hustota, výrazná kresba a vďaka trieslovinám aj dobrá odolnosť. Hodí sa na podlahy, schodiská, masívny nábytok, sudy, trámy a exteriérové prvky. Pri kontakte so železom v mokrom prostredí tmavne.
Jabloň
Tvrdé a hutné ovocné drevo s jemnou textúrou. Je ho málo a v malých rozmeroch, preto sa využíva na drobný nábytok, rezbárstvo, násady a dekorácie. Pri sušení je náchylné na praskanie.
Jaseňové drevo — vlastnosti a použitie
Pružné a húževnaté drevo s výraznou kresbou letokruhov. Vďaka odolnosti proti nárazom je materiálom športového náradia, násad, rebríkov, ale aj moderného nábytku a podláh. Patrí medzi tvrdšie domáce dreviny.
Javorové drevo — vlastnosti a použitie
Veľmi svetlé, takmer biele drevo s jemnou a rovnomernou štruktúrou. Dobre sa sústruží a leští. Uplatní sa na nábytok, dyhy, podlahy, kuchynské dosky a hudobné nástroje — najmä sláčikové.
Jelšové drevo — vlastnosti a použitie
Mäkšie, ľahké drevo, ktoré po vyschnutí získava červenkastý tón. Zvláštnosťou je vysoká odolnosť pod vodou — historicky sa z nej robili piloty. Dnes smeruje na nábytok, obklady, rezbárstvo a interiér sáun.
Lipa
Najmäkšie a najľahšie domáce drevo s takmer neviditeľnými letokruhmi. Rezbári ho milujú, pretože sa dá krájať do každého smeru. Používa sa na rezbárstvo, modely, hračky a ľahké obklady, nie však na konštrukcie.
Orechové drevo — vlastnosti a využitie
Reprezentatívne drevo s tmavým jadrom a dekoratívnou kresbou. Stredne ťažké až ťažké, veľmi dobre opracovateľné a rozmerovo stabilné. Klasika luxusného nábytku, dýh, obkladov a pažieb.
Topoľ
Ľahké a mäkké drevo s nízkou hustotou, jednoduché na opracovanie. Používa sa na preglejky, obaly, paletové výrobky a ľahké konštrukcie. Do exteriéru bez ochrany nepatrí.
👓Tip na ďalšie čítanie: Chcete z tvrdého listnatého dreva vyrobiť lavicu alebo stôl? Pozrite si náš článok Ako vyrobiť záhradný nábytok svojpomocne?
Ihličnaté dreviny — charakteristika a využitie
Borovicové drevo — vlastnosti a použitie
Stredne ťažké ihličnaté drevo, ktorého hustota sa uvádza okolo 520 kg/m³ (encyklopedické heslo Drevo, prehľad podľa Niemz 1993; overené 27.07.2026). Má výraznú kresbu a vyšší obsah živice, čo zlepšuje odolnosť proti vlhkosti. Uplatní sa v stavebníctve, na obklady, nábytok aj záhradné stavby.
Jedľa
Svetlé drevo bez živicových kanálikov a s charakteristickou kyslastou vôňou. Je mäkké, dobre sa opracúva a nepúšťa živicu, preto sa hodí na obklady, konštrukcie a stolárske práce. Menej odolné proti vlhkosti než borovica.
Smrekové drevo — vlastnosti a použitie
Najpoužívanejšie konštrukčné drevo u nás. Hustota sa uvádza okolo 470 kg/m³ (tamže). Je ľahké, pevné vzhľadom na svoju hmotnosť, dobre sa spracúva a prijíma nátery. Práve preto stojí za väčšinou drevených záhradných stavieb vrátane našich.
Smrekovec
Najtvrdší a najodolnejší z bežných domácich ihličnanov, s červenohnedým jadrom a vysokým obsahom živice. Používa sa na terasy, fasádne obklady, okná a exteriérové prvky. Za odolnosť platíte vyššou cenou a väčšou náchylnosťou na praskanie pri rýchlom sušení.
Exotické dreviny — kedy majú zmysel?
Dovážané tropické dreviny (teak, bangkirai, ipé, merbau) majú vysokú hustotu, obsahujú prírodné oleje a v exteriéri vydržia aj bez náteru. Ich doménou sú terasové dosky a záhradný nábytok, kde sa oplatí zaplatiť za bezúdržbovosť.
Na konštrukciu altánku či záhradného domčeka však exotické dreviny neodporúčame: sú ťažké, drahé, horšie sa opracúvajú a pri dovoze je náročnejšie preukázať pôvod dreva. Ak hľadáte odolnosť v exteriéri z domácich zdrojov, logickejšou voľbou je smrekovec alebo agát.
Ktoré drevo sa na čo používa?
Zhrnutie do jednej tabuľky — podľa účelu, nie podľa botanickej skupiny.
| Účel | Vhodné dreviny | Prečo |
|---|---|---|
| Záhradné stavby (altánok, domček, chata) | smrek, borovica | priaznivý pomer pevnosti a hmotnosti, rozmerová stabilita, dobré prijímanie náteru |
| Terasy a fasádne obklady | smrekovec, exotické dreviny | vyšší obsah živice alebo prírodných olejov, odolnosť proti vlhkosti |
| Podlahy a schody | dub, buk, jaseň, javor | vysoká tvrdosť a odolnosť proti oderu |
| Nábytok a dyhy | orech, čerešňa, dub, breza, javor | dekoratívna kresba, dobrá opracovateľnosť a povrchová úprava |
| Exteriérové prvky v kontakte so zemou | agát, dub | vysoká hustota a prirodzená odolnosť |
| Rezbárstvo a modely | lipa, jelša, jabloň | mäkkosť a jemná rovnomerná štruktúra |
| Interiér sauny | jelša, osika, cédrové dreviny | nízka tepelná vodivosť, drevo sa nerozpáli na dotyk |
Ak práve vyberáte konkrétnu stavbu, pozrite si naše kategórie drevené altánky, záhradné domčeky, drevené chaty alebo sauny. Hrúbka steny je pritom rovnako dôležitý parameter ako drevina — v našej ponuke sa pohybuje od 20 mm pri prístreškoch a garážach cez 28 mm pri domčekoch na náradie po 70 mm pri celoročných chatách (údaj z nášho katalógu k 12.08.2026). Význam jednotlivých pojmov nájdete v slovníku pojmov.
👓Tip na ďalšie čítanie: Uvažujete popri záhradnej stavbe aj o terase? Inšpiráciu nájdete v článku Najkrajšie záhradné terasy.
Prečo sa na Slovensku stavia z dreva už stáročia?
Drevo nie je na našom území módna vlna, ale kontinuita. Typické slovenské drevenice ukazujú, že z miestnych ihličnanov sa dali stavať obydlia, ktoré prežili generácie — bez lepidiel, bez oceľových spojov a bez chemickej ochrany, akú poznáme dnes. Fungovali na dvoch princípoch, ktoré platia dodnes: kvalitne vysušené drevo a konštrukcia, ktorá drevu dovolí pracovať.
Trvácnosť dreva pekne dokladá aj archeológia: drevo uložené v stabilne vlhkom prostredí bez prístupu vzduchu vydrží stáročia, pretože drevokazné huby potrebujú na rast kyslík. Preto sa zachovali drevené studne či piloty, kým rovnaké drevo na striedavo mokrom a suchom vzduchu zhnije za pár rokov. Z toho plynie praktické pravidlo pre záhradnú stavbu: najnebezpečnejšie miesto nie je dážď, ale styk dreva so zemou a stojacou vodou.
Práve preto sa altánky a domčeky kotvia na spevnený podklad a nikdy sa nestavajú priamo na zem. Aké možnosti podkladu prichádzajú do úvahy, vysvetľujeme v slovníku pojmov pri hesle podklad.
👓Tip na ďalšie čítanie: Chystáte sa drevo chrániť náterom? Praktický postup nájdete v článku Tipy, ako maľovať záhradné domčeky.
Odkiaľ pochádza drevo na záhradné stavby?
Cesta od stromu k altánku je dlhšia, než sa zdá: ťažba, prvotné spracovanie, sušenie, opracovanie, ochrana a až potom montáž. Prvý krok — ťažbu — na Slovensku upravuje zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch (znenie účinné od 1. januára 2026, slov-lex.sk, overené 27.07.2026).
Podľa § 22 ods. 2 tohto zákona sa ťažba člení na tri druhy:
- úmyselnú — vykonáva sa pri výchove a obnove lesných porastov,
- mimoriadnu — súvisí s uplatňovaním výnimiek a osobitných opatrení podľa zákona,
- asanačnú — je súčasťou opatrení na ochranu lesa a odstraňovania následkov škodlivých činiteľov (napríklad po vetrovej kalamite alebo premnožení lykožrúta).
Úmyselná ťažba sa podľa § 22 ods. 3 ďalej delí na naliehavú a ostatnú. Samotné vykonanie ťažby nie je voľné: podľa § 23 ods. 1 sa ťažba môže vykonať až po jej vyznačení a v zákonom vymedzených prípadoch len na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Drevo na produkciu pritom pochádza predovšetkým z hospodárskych lesov, ktoré § 15 ods. 1 definuje ako lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi ani lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov.
Poznámka: staršie zdroje uvádzajú pri druhoch ťažby zákon č. 100/1977 Zb. Ten už neplatí — bol zrušený § 69 zákona č. 326/2005 Z. z. Tento text je informatívny prehľad, nie právne poradenstvo; v konkrétnej veci sa obráťte na príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
Prečo staviame zo severského smreka a borovice
Všetky naše produkty vyrábame z smrekového a borovicového dreva škandinávskeho alebo sibírskeho pôvodu. Dôvod je fyzikálny: stromy z veľkých nadmorských výšok a z drsných poveternostných podmienok rastú pomalšie, majú hustejšie letokruhy, a teda hustejšie a trvácnejšie drevo než rýchlo rastúce dreviny z miernejších oblastí.
Rezivo potom prechádza pílením na fošne, trojročným prirodzeným sušením s prúdením vzduchu, dosúšaním v sušičkách na vlhkosť maximálne 14 – 16 % a napokon impregnačným náterom. Záhradné altánky a vybrané domčeky na náradie dodávame už natreté impregnačným náterom v cene, ku ostatným produktom dostanete bezfarebný impregnačný náter zdarma.
Aké drevo si vybrať na altánok alebo domček?
Krátka odpoveď pre záhradnú stavbu znie: dobre vysušený severský smrek alebo borovica, chránené kvalitným náterom, s hrúbkou steny podľa toho, či stavbu chcete využívať sezónne alebo celoročne. Tvrdšie listnáče sa v tejto úlohe neoplatia ani cenovo, ani technicky.
Podrobný rozbor — vrátane porovnania drevín, vplyvu pôvodu, hrúbok stien a údržby — nájdete v samostatnom článku Aké drevo na altánok a záhradnú stavbu. Ak už staviate, pomôže vám návod, ako si postaviť altánok svojpomocne. O údržbu sa opierajú ďalšie dva texty: ošetrenie dreva záhradného domčeka a čo robiť, keď praskne drevo na drevenej stavbe.
Časté otázky
Drevo sa delí na ihličnaté, listnaté a exotické dreviny. Ihličnany (smrek, borovica, jedľa, smrekovec) sú ľahšie a používajú sa na konštrukcie a záhradné stavby. Listnáče (dub, buk, agát, jaseň, orech) majú širšie rozpätie hustoty a smerujú na nábytok, podlahy a namáhané prvky. Exotické dreviny sú dovážané druhy s vysokou odolnosťou proti vlhkosti.
Z drevín bežne dostupných na Slovensku má najvyššiu hustotu agát, približne 730 kg/m³, nasledujú buk a jaseň (690 kg/m³) a dub (670 kg/m³). Tropické dreviny ich však výrazne prevyšujú — azobé má okolo 1 060 kg/m³. Pre záhradnú stavbu nie je najvyššia tvrdosť výhodou: dôležitejšia je rozmerová stabilita, hmotnosť a odolnosť proti vlhkosti.
Rozdiel je predovšetkým v hustote a odolnosti povrchu proti vtlačeniu. Ľahké drevo má približne 300 – 450 kg/m³, stredne ťažké 450 – 650 kg/m³ a ťažké 650 – 800 kg/m³. Delenie na tvrdé a mäkké sa pritom nekryje s delením na listnaté a ihličnaté — existujú mäkké listnáče (lipa, topoľ) aj tvrdšie ihličnany (smrekovec).
Sledujte letokruhy na priečnom reze, prítomnosť ciev (tie majú len listnaté dreviny), stržňové lúče a živicové kanáliky (tie majú len ihličnany). Pomôže aj farba, lesk, vôňa a hmotnosť v ruke — ihličnany voňajú živicou, jedľa kyslasto a jadrové dreviny ako dub či orech horkasto.
Smrek má priaznivý pomer pevnosti a hmotnosti, je rozmerovo stabilný, dobre sa opracúva a prijíma nátery. Tvrdé listnáče ako dub by konštrukciu zbytočne zaťažili, boli by drahšie, horšie by sa spracúvali a viac by pracovali pri zmenách vlhkosti.
Rezivo by malo byť pred spracovaním vysušené. V našej výrobe drevo schne najprv tri roky prirodzene na voľnom priestranstve a následne sa dosúša v sušičkách na finálnu vlhkosť maximálne 14 – 16 %. Nedosušené drevo sa po montáži krúti a otvára škáry v spojoch.
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v § 22 ods. 2 rozlišuje ťažbu úmyselnú, mimoriadnu a asanačnú. Úmyselná ťažba sa ďalej delí na naliehavú a ostatnú. Staršie zdroje uvádzajú zákon č. 100/1977 Zb., ten však bol zrušený.
